Slováci vnímajú infláciu najmä cez rastúce cenovky.
Viac ako dve tretiny ľudí však nerozumie jej dopadom na ich osobné úspory

Zdražovanie je na Slovensku kľúčovou témou, avšak už menej ľudí si uvedomuje negatívny dopad inflácie na svoje úspory. Dokopy takmer 70 % Slovákov  buď vôbec nevie ako zhodnotiť našetrené financie alebo nesprávne pristupuje k voľbe týchto nástrojov. Približne rovnaký počet ľudí sa mylne domnieva, že inflácia zvýhodňuje práve tých, čo majú úspory alebo sa vôbec nevie vyjadriť na túto tému. Vyplýva to z prieskumu 2muse* realizovanom pre 365.bank.

Rastúca inflácia sa prejavuje nielen cez zvyšujúce sa ceny potravín, pohonných hmôt, energií či služieb, no zásadne znižuje aj hodnotu úspor. V dôsledku nej totiž klesá kúpna sila peňazí, teda to, čo si za naše úspory budeme môcť kúpiť. Nie každý Slovák si to však uvedomuje.

V prieskume 365.bank iba necelá tretina ľudí označila investovanie za spôsob, ako zhodnotiť svoje úspory.  „Aj keď tretina populácie správne označila investovanie za spôsob, akým zhodnotiť svoje financie, v prípade že by Slovákom každý mesiac ostalo pár desiatok eur navyše, reálne by ich investovalo len 15 % ľudí. Zhodnocovať úspory takýmto spôsobom je pritom dnes jednoduché a dostupné aj na pár klikov v mobilnej aplikácii. Je to vhodná forma pre začiatočníkov, ktorí môžu investovať sumy už od 20 eur. Výhodou je aj to, že v prípade nástrojov ako sú podielové fondy človek necháva ich správu na odborníkov, a tak mu odpadá nutnosť orientovať sa v tejto problematike,“ vysvetľuje Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.

Až 70 % populácie preferuje možnosti, ktoré im výnos reálne neprinesú alebo sa v téme vôbec neorientuje. Tretina Slovákov sa pritom prikláňa k preferencii držať peniaze v hotovosti,  13 % z nás ma financie odložené na bežnom účte a pre desatinu sú riešením klasické sporiace produkty, ktorých úročenie sa pohybuje okolo nuly. Približne 15 % populácie sa vôbec nevedelo vyjadriť, ktoré nástroje sú pre zhodnotenie ich úspor najvýhodnejšie.

Aj keď trhy môžu zaznamenávať krátkodobé poklesy, investovať je potrebné, a to dlhodobo. Korekcia trhov je pritom z pohľadu investorov žiadaná, pretože vytvára príležitosť na výhodnejší nákup. „Vo viacročnom horizonte prináša reálne zhodnotenie úspor, a preto je vhodným nástrojom na zmiernenie dopadov inflácie. Tá sa v priemernej dlhodobej globálnej miere pohybuje medzi 2 až 3 %, práve preto je dlhodobé investovanie ideálnym nástrojom na jej prekonanie a ochranu úspor,“ uvádza Jana Glasová analytička 365.bank.

Fakt, že sú Slováci konzervatívni, a to aj v čase inflácie, pritom podčiarkuje aj skutočnosť, že ak by im každý mesiac zostalo na účte o 30 eur viac, takmer každý druhý by ich odložil na sporenie. Takmer pätina by ich smerovala do bežnej spotreby a približne desatina by si dopriala a minula ich na niečo pre seba.

Jedným z dôvodov, prečo populácia volí nástroje neprinášajúce zhodnotenie môže byť aj problém s finančnou gramotnosťou a s tým spojená skutočnosť, že nie každý si uvedomuje dopad inflácie na svoje úspory. Podľa prieskumu 365.bank sa Slováci ani v tejto téme dobre neorientujú. Na otázku, či aktuálna situácia zvýhodňuje ľudí, ktorí majú úspory alebo naopak tých, čo majú dlhy totiž väčšina odpovedala buď nesprávne alebo odpovedať nevedela. Len necelá tretina vníma, že beneficientom v časoch vysokej inflácie sú práve dlžníci, ktorým sa ich dlhy znižujú.

*Prieskum agentúry 2muse realizovaný pre 365.bank na reprezentatívnej vzorke 1006 respondentov.