Stránka sa načítava...
Slováci žijú na dlh, no nerozumejú úverovej terminológii. Viac ako polovica nevie, čo je úrok, skratka RPMN ani p.a.

Slováci žijú na dlh, no nerozumejú úverovej terminológii.
Viac ako polovica nevie, čo je úrok, skratka RPMN ani p.a.

Linda Valko Gáliková | 24. apríla 2023 | 4 min. čítania

Slováci sa spotrebiteľských úverov neboja, avšak v bankovej terminológii sa vyzná sotva polovica z nich. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu1 365.bank, ktorého cieľom bolo zistiť úroveň finančnej gramotnosti našincov v oblasti čerpania úverov. So spotrebným úverom má skúsenosť zhruba polovica našincov, no viac ako 50 % nevie, čo je ročná percentuálna miera nákladov. Približne 60 % opýtaných nevedelo správne zodpovedať ani na otázku, čo je úrok a tri pätiny nepoznajú princípy splácania úveru. Dobrou správou však je, že Slováci sa už odmietajú zadlžovať kvôli darčekom či dovolenkám.

 

Podľa dát NBS ku koncu februára tohto roka evidovali banky voči obyvateľstvu pohľadávky vo výške 49,2 mld. eur. Len za minulý rok požičali Slovákom prostredníctvom spotrebných úverov každý mesiac v priemere okolo 200 miliónov eur. Skúsenosti s čerpaním spotrebného úveru má každý druhý Slovák. Hoci sa ľudia neboja požičiavať si peniaze, v bankovej terminológii a v podmienkach splácania úverov sa príliš nevyznajú.

 

 

RPMN je pre mnohých veľká neznáma

Z prieskumu pre 365.bank vyplynulo, že viac ako 53 % Slovákov nepozná význam skratky RPMN - ročnej percentuálnej miery nákladov. Tú považovala pri výbere spotrebného úveru za rozhodujúcu len tretina opýtaných, pričom ide o najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru.

 

RPMN vyjadruje celkovú mieru nákladov spojených s poskytnutím a splácaním úveru a zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom, ktoré musí klient zaplatiť, keď si chce požičať peniaze. „Spadá sem poplatok za poskytnutie úveru, či poistenie schopnosti splácať úver. Percentuálna hodnota RPMN býva vyššia ako úroková sadzba a pre spotrebiteľa je táto cifra najdôležitejšia, nakoľko vie podľa nej vyčísliť, koľko ho bude úver dokopy stáť,“ vysvetľuje head of PR 365.bank Linda Valko Gáliková.

Zmätok aj v úrokových sadzbách

A hoci je RPMN kľúčovým a najdôležitejší ukazovateľom, zhruba 40 % našincov sa pri čerpaní spotrebného úveru rozhoduje predovšetkým podľa výšky úrokovej sadzby. Paradoxne však až 60 % opýtaných nevie definovať tento pojem. Len dve pätiny správne odpovedali, že úroková sadzba určuje výšku úroku, ktorý bude dlžník splácať veriteľovi, teda banke ako odmenu za požičanie finančných prostriedkov. 

 

Respondenti v prieskume mali zároveň problém aj s vysvetlením skratky p.a. Fakt, že ide o slovné spojenie „per annum,“ ktoré označuje ročnú úrokovú sadzbu, vedelo len 38 % našincov. Zvyšok populácie sa prikláňal k nesprávnym možnostiam, z toho takmer tretina vôbec netušila, čo táto skratka znamená.

 

Napriek tomu, že s úverom má skúsenosti polovica populácie, podstatne menej ľudí sa orientuje v tom, v akej výške sa pohybujú úrokové sadzby. Na túto otázku správne odpovedal len jeden z desiatich ľudí. Priemerná úroková sadzba sa ku koncu roka 2022 pohybovala na úrovni 9 % p.a., pričom najväčšia časť populácie nesprávne uviedla priemernú sadzbu len vo výške 3 % p.a.

 

Vývoj úrokových sadzieb je pritom do veľkej miery ovplyvnený sadzbou Európskej centrálnej banky, ktorá ju už od leta minulého roka postupne zvyšuje s cieľom tlmiť vysokú infláciu v eurozóne. „Obdobie historicky najnižších úrokových sadzieb spotrebných úverov máme už za sebou a predpokladáme, že úrokové sadzby z úverov ešte mierne stúpnu vzhľadom na očakávané zvýšenie hlavnej sadzby Európskej centrálnej banky,“ hovorí Jana Glasová, analytička 365.bank.  

Otáznik nad princípmi splácania úveru

Slováci majú medzery aj v ďalších bankových pojmoch. Mnohí sa neorientujú v tom, čo je to istina a tiež nemajú dostatočné vedomosti ohľadne splácania úverov. Len necelá polovica respondentov definovala správne istinu ako sumu peňazí, ktoré si dlžník požičal od banky. Čo sa týka samotného splácania, len dve pätiny Slovákov rozumejú skutočnosti, že pri splácaní tvorí spočiatku väčšiu časť splátky splátka úroku a menšiu časť splátka istiny, ide pritom o tzv. anuitné splácanie. Tento pomer sa v čase mení a na konci doby splatnosti predstavuje väčšiu časť splátky splátka istiny a menšiu splátka úroku.  

 

 „V praxi to tak znamená, že ak chce klient úver refinancovať pred dobou jeho splatnosti, nemusí sa to vyplatiť, keďže opätovne začne splácať z väčšej časti práve výšku úroku a nie istiny,“ uzatvára Valko Gáliková.

 

Napriek tomu, že Slováci majú vo finančnej gramotnosti stále čo doháňať, dobrou správou je, že sa odmietajú zadlžovať kvôli nákupu darčekov či dovolenkám. Na tento účel by si vzalo spotrebný úver len zhruba 13 % opýtaných. Naopak, takmer 87 % respondentov si uvedomuje, že po úvere by sme mali siahnuť len v prípadoch tovarov dlhodobej spotreby, ktoré budeme využívať dlhšie, než je doba ich splácania.

 

Našinci sú pritom zodpovední nielen v tom, na čo si úver (ne)berú, ale aj v tom, ako majú postupovať v prípadoch platobnej neschopnosti. Takmer tri štvrtiny správne odpovedali, že v prípade, ak nebudú schopní splácať úver, je správne proaktívne sa obrátiť na banku a požiadať o odklad alebo zníženie splátok.

 

1 Prieskum 2muse pre 365.bank na vzorke 1001 respondentov, v čase od 27.2.2023 do 2.3.2023 na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie.

Linda  Valko Gáliková
autor článku

Head of PR & PR manager

Aby bol náš web lepší 🍪

Na webe 365.bank používame cookies, ktoré pomáhajú zlepšovať tvoj používateľský zážitok, a pre anonymnú analýzu návštevnosti. Využívanie cookies si môžeš nastaviť vo svojom prehliadači alebo prostredníctvom nastavenia cookies. Viac informácií o tom, ako využívame cookies a možnosti ich dodatočného odvolania nájdeš v informáciách o ochrane súkromia aj v dokumente cookie policy.

Akceptovať všetky cookies
Nastaviť cookies