Search
S týmito mýtmi a faktami sa môžete stretnúť pri sporení
Linda Gáliková 31 Okt 2019 lifestyle 5min čítania

Každý človek peniaze ľahšie míňa, ako sporí. Navyše v čase nízkych úrokových sadzieb môže byť naša motivácia začať sporiť o to nižšia. Pri príležitosti Svetového dňa sporenia sme sa preto pozreli, aké sú najčastejšie mýty a fakty spojené so sporením. Ak budeme na ne pamätať, nielenže sa rýchlejšie odhodláme sporiť, ale navyše nám to pôjde aj s väčšou ľahkosťou.

1. Sporiť môžem aj v mobilnej aplikácii – fakt

Na to, aby človek začal sporiť, nemusí fyzicky chodiť ani volať do banky. Stačí mu mobilná aplikácia, v ktorej zvládne kompletný manažment k sporeniam sám, rýchlo a jednoducho. Presne taká, aká je tá naša. Sporenie si založí na pár klikov a rovnako na pár klikov si dokáže financie aj následne spravovať. V prípade potreby si vie ušetrené prostriedky okamžite poslať na bežný účet a minúť na to, čo potrebuje, alebo ich využiť na cieľ svojho sporenia (napr. vycestuje na dovolenku).

2. Sporiť nemá zmysel kvôli nízkym sadzbám a inflácii – mýtus

Nízke sadzby na sporeniach a inflácia, ktorá nám časť úspor ukrajuje, sú síce faktom dneška, ale sporiť má zmysel aj za týchto okolností.

Dôležité totiž je uvedomiť si, že klasické sporenia v bankách nie sú investičným nástrojom, na ktorom sa dá zbohatnúť, ale slúžia na odkladanie peňazí na naše budúce plány a predovšetkým na vytváranie rezervy na horšie časy. Na rezervu by sme mali myslieť pre prípad straty zamestnania a s tým súvisiaci výpadok príjmu alebo v prípade dlhodobej PN. Vďaka našim sporeniam s cieľom si preto viete každý účel svojho sporenia (či už ide o rezervu, dovolenku alebo nový nábytok) pekne kategorizovať. Takýchto sporení môžete mať pritom až 50, a tak máte ideálny prehľad o svojich úsporách.

Tvrdiť, že sporiť nemá zmysel je mýtus aj preto, že s infláciou (aktuálne v priemere na úrovni 2,6 %), sa dokáže popasovať napríklad automatické sporenie. Na našom Syslení môžete získať až 3,65 % úrok, čo je pravdepodobne najvýhodnejšia ponuka na trhu. Iste, najvýhodnejšia v rámci sporení, kde máme peniaze chránené systémom ochrany vkladov a kde vieme mať svoje úspory hneď k dispozícii.

Inou možnosťou, ako poraziť infláciu, je kombinovať sporenie s investovaním, kde však už zohrávajú úlohu vyššie riziko a menšia likvidita ako na klasickom sporení. O tom však niekedy nabudúce.

3.Nemusím sporiť, ak nemám z čoho – mýtus

Odkladať si peniaze na horšie časy alebo na plánované výdavky by sme mali za každých okolností. Sporiť pritom môžeme aj nižšie sumy. Podľa výsledkov nášho prieskumu myslí na rezervu takmer 60 % Slovákov, pričom pol roka bez príjmu by dokázala vydržať pätina Slovákov. Väčšiu rezervu majú vytvorenú starší ľudia. Odložiť si pritom bokom pár eur dokážu aj ľudia s nižšími príjmami (v priemere od 75 do 107 eur mesačne). To znamená, že dôvodom, prečo si ľudia nesporia, nemusí byť iba výška ich príjmu, úlohu môže zohrávať slabá finančná disciplína či neporiadok v príjmoch a vo výdavkoch. Keď si k sporeniu do rezervy navyše pridáme aj ďalšie ciele, naša motivácia sporiť sa môže zvýšiť vždy, keď daný cieľ dosiahneme.

4. Stačí, keď budem sporiť vtedy, ak mi ostane niečo navyše – mýtus

Najdôležitejším pravidlom pri sporení je sporiť pravidelne, nie iba sporadicky, keď nám ostane niečo navyše. Ideálne je preto nastaviť si trvalý príkaz v ten istý deň v mesiaci hneď potom, čo nám pípne na účte výplata. Odmeny v práci alebo preplatok za energie by sme mali preto využiť na zvýšenie sumy, ktorú si mesačne odkladáme. Nemali by byť jediným zdrojom nášho sporenia.

5. Na horšie časy by sme mali mať odložený 6-násobok mesačných výdavkov – fakt

Na dosiahnutie dostatočnej finančnej rezervy si treba spraviť najskôr analýzu svojich mesačných výdavkov. Mali by sme pritom myslieť na svoje pravidelné výdavky (potraviny, hypotéka, úvery atď.) aj na tie nepravidelné (poistka za auto, výnimočné výdavky, akými sú narodeniny, Vianoce a pod).

Rezerva slúži na neplánované výdavky či situácie. Sú to peniaze, ktoré by sme mali mať ihneď k dispozícii, nemali by však ležať na bežnom účte, aby sme ich neminuli. Na rezervu preto treba mať samostatný sporiaci podúčet oddelený od ostatných sporení, kde, naopak, sporíme na konkrétny účel. Pokiaľ si peniaze určené na horšie časy vyberieme, mali by sme ich čím skôr doplniť. Sporíte aj vy na horšie časy? Môžete mi dať vedieť do komentára.

Linda Gáliková

PR je pre mňa odvodené od slova „pravda“. Mojou prácou je, aby ste sa o nás dozvedali len pravdivé informácie. 

Podobné články

Prihláste sa na odber ďalších článkov