Search
Prečo je lepšie byť cash less
Marek Šupa 11 Apr 2018 lifestyle 4min čítania

Platiť bezhotovostne je nie len komfortnejšie a bezpečnejšie, ale má veľa ďalších výhod. Napríklad vám môže priniesť peniaze navyše alebo sa dozviete, keď bude kúpa nového auta výhodnejšia, ako dokola opravovať to staré.

Otázka bezhotovostného Slovenska bola hlavnou témou aj na konferencii Trendu, kde sme sa rozprávali o tom, čo môže priniesť pre štát, podnikateľov, ale tiež pre samotných spotrebiteľov, resp. bankových klientov. Od transparentnejšieho výberu daní a zamedzovania sivej ekonomiky cez komfortnejšie bezhotovostné služby vo verejnom sektore až po sofistikované spôsoby zabezpečenia krátkodobého aj dlhodobého finančného zdravia klienta.

Som presvedčený, že na otázku, či cash áno, alebo nie, máme jasnú odpoveď. Pre všetkých, čo sa zaujímajú o Google Pay, Apple Pay a prijali bezkontaktné platby s nadšením, budujeme banku, ktorá zabezpečí porovnateľný zážitok, aký má človek napríklad z Airbnb alebo z Uberu, a zároveň im prinesie pridanú hodnotu. A pri tej je dôležité pracovať s klientskymi dátami.

Ako teda môže spotrebiteľ profitovať z toho, že platí kartou a banka vie, čo a kde nakupuje? Okrem toho, že nemusí pri sebe nosiť cash, je asi najjednoduchším príkladom, keď za bezhotovostnú platbu dostane peniaze späť. Predstavte si platformu, ktorá vám na základe dát z vašich nákupov kartou poskytne zľavu na nákup ďalšieho takéhoto tovaru. Peniaze dostanete späť na účet vo forme „cash back“. Takáto úspora sa môže mesačne pohybovať aj v desiatkach eur.

A pri nákupoch ešte ostaneme. V bežnej bankovej appke vidíte v koláčových grafoch (alias spending reportoch), koľko ste minuli a na čo. Fajn, pekné. A pridaná hodnota? Človek za to, že poskytuje banke svoje dáta, má právo očakávať viac, nie iba informáciu o  zostatku na jeho účte alebo sumár platieb. Vďaka tomu, že platí kartou, mu vieme dávať také insighty o jeho správaní, aby vedel, kde a ako môže konkrétne ušetriť. Alebo ako lepšie svoje peniaze zhodnotiť. Od príkladov typu radšej sa navečeraj doma ako v reštaurácii, keď si chceš našetriť na letnú dovolenku, až po porovnávanie s ľuďmi jemu podobnými. Teda ak od banky dostanem správu, že väčšina ľudí, ako som ja, má o tretinu vyšší zostatok na účte, tak viem, že s tým naozaj treba niečo robiť. Napríklad naučiť sa variť.

Motivovať k lepším finančným výsledkom môžu pomôcť aj rôzne druhy sporenia. Tie menej bolestivé sú automatické typy sporení, ktoré nám pri platbe kartou môžu obratom časť peňazí posielať na náš sporiaci účet, kde sa nám úročia. A my na konci mesiaca zistíme, že máme odložených o ďalších pár desiatok eur viac než mesiac predtým.

Mať svoje denné bankovníctvo takto pod palcom je fajn. Čo však ostatné výdavky alebo dlhodobý pohľad na naše financie? Na základe našich predošlých kartových transakcií vie inteligentná banka predikovať výdavky do budúcna. Teda ak sme vlani platili za škôlku, poistku za auto, prípadne sme podali daňové priznanie, je vysoká pravdepodobnosť, že nás to neminie ani tento rok. Šikovná banková appka nám to pripomenie a, samozrejme, zohľadní aj v kontexte ďalších plánovaných platieb. A to bez toho, aby sme my museli sledovať už spomínané spending reporty. 

Čo ak sa však pozrieme na horizont päť alebo desať rokov? A ako to celé súvisí s cash less? Klientovi vieme vďaka tomu, že platí kartou, povedať, kam sa pri aktuálnom správaní dostane o rok, o dva alebo o desať. To už môže byť dostatočne silná motivácia niečo v súčasnom správaní zmeniť. Dobrou radou môže byť napríklad začať odkladať na dlhodobé ciele typu vzdelanie detí alebo na dôchodok. Prípadne začať s investovaním, ktoré rovnako môže zmeniť (resp. zlepšiť) náš súčasný dlhodobý finančný výhľad. Ideálne to všetko v jednej a tej istej appke.  

Klientovi vieme vďaka tomu, že platí kartou, povedať, kam sa pri aktuálnom správaní dostane o rok, o dva alebo o desať.

Big brother is watching you

Možno si poviete, no dobre, ale čo, keď nechcem, aby banka videla, čo a kde nakupujem. Nemusí predsa vedieť, kde som bol na dovolenke alebo že som sa dal ostrihať. Iste, je to klientova voľba. Treba si však položiť otázku, mám Gmail? Som na Facebooku? Využívam AirBnb alebo Uber? Všetky tieto spoločnosti totiž trackujú naše aktivity. Dať si na Instagram fotku z dovolenky alebo selfie svojho nového účesu je totiž rovnaký princíp, ako zaplatiť za ne kartou. S tým rozdielom, že banka je dôveryhodná inštitúcia, ktorá robí všetko pre to, aby boli naše údaje v bezpečí. Neposúva ich tretím stranám s cieľom, aby nás oslovovala reklama, ako to robia ostatné spoločnosti. V tomto smere ste iste zachytili nedávnu kauzu Facebooku a Cambridge Analytica, v rámci ktorej sa za únik dát ospravedlnil aj sám Zuckerberg.

Apropo, dátová analytika v bankách nie je postavená tak, že by niekto videl naše transakcie. Je za tým systém mechanizmov a algoritmov, ktoré vyhodnocujú jednotlivé informácie. Nie konkrétny človek. Len sofistikovaná technológia ich dokáže spracovať, prepájať relevantné typy údajov a zvyšok prípadne abstrahovať tak, aby vo výsledku priniesla hmatateľný výstup, spomínanú pridanú hodnotu. Je na rozhodnutí každého z nás, či bude očakávať protihodnotu za svoje dáta, alebo sa radšej izoluje od všetkých technológií, sociálnych sietí a tým aj od časti okolitého sveta.

Marek Šupa

Raz som si povedal, že keď budem veľký, vybudujem inteligentnú banku, ktorá pomôže dnešným ľuďom odbúrať stres z peňazí. Dnes mám výborný tím, a preto verím, že sa nám podarí premeniť tento cieľ na skutočnosť.

Podobné články

Prihláste sa na odber ďalších článkov