Na jedného dnešného človeka pripadá až 24 kg odpadu z plastových obalov. Pandémia situáciu zhoršuje.
Realita je, že žijeme v “dobe plastovej” a každý z nás dennodenne vytvorí množstvo plastového odpadu. Česť výnimkám. Najväčšiu časť plastového odpadu tvoria práve rôzne obaly, do ktorých sa balia potraviny, jedlo, nápoje, kozmetika a rôzny tovar. Až 40 % plastov sa využíva práve na výrobu obalov. Na spotrebný tovar a tovar pre domácnosť sa použije 22 % plastov a na stavebné materiály 20 % plastov. Zvyšok plastov sa potom využije v automobilovom priemysle, pri výrobe elektrotechniky a v poľnohospodárstve.
Pandémia koronavírusu situáciu ešte zhrošuje, nakoľko oveľa viac využívame rôzne donáškové služby a nakupujeme cez internet, čím sa naša spotreba obalov sa zvyšuje. Väčšina reštaurácií nám totiž jedlo doručuje v plastových obaloch, objednaný tovar nám e-shopy taktiež často balia do plastových tašiek či obalov… Preto je nesmierne dôležité venovať sa téme plastového odpadu, obzvlášť v tejto “koronadobe”.
Koľko kíl vyhodených plastových obalov pripadá na jedného obyvateľa EÚ a koľko na jedného Slováka?
Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu sa v Európskej únii za rok 2018 vyprodukovalo viac než 17 miliónov ton odpadu z plastových obalov. Na jedného obyvateľa EÚ tak ročne pripadá až 33 kg vyhodených plastových obalov. Samozrejme, nejde len o odpad vytvorený obyvateľmi, ale celou ekonomikou (priemyslom, službami, obchodom a aj domácnosťami).
Pozitívnou správu je, že Slovensko je na tom o niečo lepšie ako európsky priemer. Na jedného Slováka v roku 2018 pripadlo zhruba 24 kg odpadových plastových obalov, ktoré boli vyprodukované ekonomikou. Znamená to, že v našej krajine sa za rok vytvorilo 132 tisíc ton takéhoto odpadu. V súčasnosti je toto číslo zrejme ešte vyššie, keďže pandémia koronavírusu spôsobuje zvýšenú spotrebu plastových obalov.
Európsky rebríček: Odpad z plastových obalov v kg na obyvateľa.
V európskom porovnaní sa nachádzame medzi krajinami s nižšou tvorbou tohoto druhu odpadu. Je tu zahrnutý odpad vo forme plastových obalov vytvorený celým hospodárstvom. Podľa rozhodnutia Európskej komisie sa tvorba obalového odpadu vyčísluje dvoma spôsobmi – prvý spôsob je analýza obalov umiestnených na trh a druhý spôsob je analýza odpadu z obalov. Samozrejme ale platí, že analýza odpadových obalov je náročný proces, pri ktorom môžu vznikať odchýlky spôsobené rozdielmi v metódach výpočtu či nedostatočným overovaním údajov. To môže spôsobovať, že množsto obalov uvedených na trh v tej – ktorej krajine môže byť podhodnotené.
Je potrebné spomenúť aj to, že veľa plastových obalov nie je vytriedených, a teda končí v zmiešanom či komunálnom odpade. V takom prípade je oveľa náročnejšie tento odpad zanalyzovať. Niektoré odhady hovoria dokonca o tom, že plasty tvoria až 7 % z celkového množstva komunálneho odpadu.
Na čele európskeho rebríčka sa umiestnilo Írsko, ktoré si vybojovalo prvenstvo s ročnou tvorbou 54 kg plastových obalov na jedného svojho obyvateľa. Nasleduje Luxembursko, Estónsko a Dánsko, ktoré v roku 2018 vyprodukovali cca 42 až 43 kg takéhoto odpadu v prepočte na obyvateľa. Magickú “4O-tku” sa podarilo prekonať aj Portugalsku a priblížilo sa k nej Nemecko.
Na opačnom konci rebríčka, teda medzi krajinami s najnižším množstvom vyhodených plastových obalov na hlavu, sa umiestnilo Chorvátsko (necelých 16 kg – gratulujeme!), Bulharsko (cca 19 kg) a Cyprus a Rumunsko (približne 20 kg). Spomedzi krajín V4 je najnižšia produkcia odpadu vo forme plastových obalov u nás na Slovensku, nasleduje ČR (cca 25 kg na 1 obyvateľa), Poľsko (26 kg) a najhoršie je na tom Maďarsko (takmer 35 kg).
Čo sa deje s vyhodeným plastovým odpadom?
Najväčšia časť z neho (asi 40 %) končí v spaľovniach, kde je možné jeho energetické využitie, pričom ale dochádza aj k znečisťovaniu ovzdušia. Približne 30 % plastového odpadu sa umiestňuje na skládky a len 30 % sa recykluje. Z hľadiska dopadov na životné prostredie by práve recyklácia mala byť prioritná. Naopak, najničivejšie pre životné prostredie je ukladanie plastového odpadu na skládky. Skládkovaním a spaľovaním totiž nielen poškodzujeme životné prostredie, ale sa aj definitívne zbavujeme surovín potrebných na výrobu plastov (hlavne ropa). A tieto suroviny treba potom opäť vyťažiť a spracovať.
Nezabudni, že aj ty môžeš prispieť k zmene. Nesnaž sa o dokonalosť, začni postupne – napríklad od svojej banky. U nás v 365-ke si vieš klasickú platobnú kartu vymeniť za jej ekologickejšiu digitálnu dvojičku, ktorá netvorí uhlíkovú stopu, zbytočný plast ani papier. Aktivuješ si ju priamo v mobile a platíš s ňou okamžite. Navyše je úplne zadarmo, ako náš účet. Ak ju chceš vyskúšať, skoč do apky a poď na to.
