Prečo veríme dezinformáciám? A ako overovať obsah? Blog, ktorý ti pomôže „zmudrieť“
Poznáš Zmudri.sk? Ide o platformu, ktorá vzdeláva mladých (ale aj tým starším sa občas hodí tréning mozgu, všakže). Moderne, hravo a zrozumiteľne. Keďže sa aj my v 365-ke dlhodobo angažujeme v rozvíjaní kritického myslenia a bojujeme proti nepravdám, hoaxom a dezinformáciám, spojili sme hlavy dokopy a pripravili pre teba kvalitný obsah v tejto téme. Čítaj ďalej a už sa nenechaj nachytať.
Čo spôsobujú dezinformácie? Alebo, čo sa v spoločnosti deje, keď pravda prestáva existovať?
Nedôvera v štát
Ak neveríme štátu ani inštitúciám, môže to viesť od apatií voči dianiu v spoločnosti, k neúčasti vo voľbách až k radikalizácii. Niektorí podľahnú pocitu, že na štát sa nedá spoľahnúť a musia to „vziať do vlastných rúk“.
Neexistujúca pravda a úzkosti
Pocit, že na každom kroku na nás môže čakať nebezpečenstvo v podobne klamstva a nikomu sa nedá veriť, nepridáva na pohode. Výskumy dokázali, že dezinformácie zvyšujú pocit úzkosti, strachu a spúšťajú prejavy stresu.
Ospravedlnenie nenávisti
Mnoho dezinformácií je zameraných proti nejakému nepriateľovi alebo „tajnému sprisahaniu“. To môže viesť až k nenávistným, diskriminačným prejavom a činom voči tejto osobe alebo skupine ľudí.
Hľadanie jednoduchých riešení
Dezinformáciám sa ľahko verí, pretože prezentujú jednoduché riešenia zložitých problémov. Svet ale nie je jednoduchý. Ťažia z toho populisti, ktorí sú na jednoduché riešenia experti. Bohužiaľ, je to len klam.
Ako overovať obsah od bežných ľudí?
Videá na Tik Tok-u, fotky na fejsbúku a instagramoch. Ako si overiť, či je video alebo fotka, ktorú neznámy užívateľ zverejnil na sociálnych sieťach, pravá a je na nej naozaj to, čo tvrdí? Tu je pár tipov.
Je to originálny obsah?
Prvá otázka je, či sa pozeráme naozaj na originálny obsah, ktorý vytvoril daný užívateľ alebo je to len opätovne nahraná fotka či video z iného zdroja. Ak ide o fotku, vieme ju vyhľadať cez Google Image Search alebo TinEye. Zistíme tak, či už bola v minulosti niekde zverejnená. Pri ostatnom obsahu skúsme jednoducho gúgliť kľúčové slová.
Kto je človek, ktorý príspevok zverejnil?
Je dôležité overiť si, či človek, ktorý príspevok zverejnil, vôbec existuje. Má skutočnú profilovú fotku? Skúsme ju vyhľadať cez Google Image Search. Na stránke thispersondoesnotexist.com sa dajú vytvoriť fotky neexistujúcich ľudí, čo môžu zneužívať trollovia. Vieme si tiež pozrieť jeho alebo jej profily na rôznych sociálnych sieťach a zistiť, či do seba informácie zapadajú.
Sledujme okolie
Áno, už prechádzame do skutočných detektívnych techník. Ale ak ide o niečo dôležité, je dobré ich použiť. Sleduj počasie na videu alebo na fotke. Zhoduje sa s tým, ktoré bolo v daný deň v danej lokalite? Vyzerá okolie v príspevku rovnako ako na Google Street View? Sú nápisy, reklamy, billboardy v „správnom jazyku“? Nie je to záber z úplne inej krajiny?
Dôverujme médiám
Málokto z nás má čas a kapacitu overovať si takto veci, ktoré vidí na sociálnych sieťach. Je dobré vedieť si overiť obsah, ktorý nás šokuje, ale nemusíme to robiť každý deň. Túto prácu za nás urobia šikovní novinári. Preto čerpajme informácie a dôverujme serióznym médiám. My sledujeme napríklad tieto.
3 otázky, ktoré sa pýtaj pri každom článku
Nenechaj sa nachytať! Tieto 3 otázky ti môžu napovedať, že s článkom nie je niečo v úplnom poriadku.
Kto článok napísal?
Ako sa volá autor? Aké má kompetencie na písanie daného článku? Z akej redakcie pochádza a čo o nej vieme?
Kto z článku profituje?
Je niekto, kto má z článku prospech? Napríklad predáva svoje výrobky, alebo koho obraz sa obsahom článku zlepšuje?
Kto v článku chýba?
Dostali priestor obe strany, alebo je niekto, kto bol vynechaný? Poznáš oba pohľady na vec?
Tak, a sme v závere. Veríme, že ti tento blog priniesol nový pohľad na obsah, ktorý denno-denne prijímame, a tiež množstvo šikovných poznatkov. Ak je tomu tak, tešíme sa a neváhaj článok poslať aj kamošom. Celé dobre!
