Stránka sa načítava...

Inflácia v roku 2023 znížila spotrebu, mzdy aj rezervy Slovákov.

Vysoká inflácia, narastajúce úrokové sadzby, ale aj pokles reálnych miezd, či zvyšujúce sa výdavky na spotrebu. Aj takto vyzeral rok 2023 z pohľadu makroekonomických...

Linda  Valko Gáliková
Linda Valko Gáliková
05. decembra 2023 | 6 min. čítania
Inflácia v roku 2023 znížila spotrebu, mzdy aj rezervy Slovákov.

Vysoká inflácia, narastajúce úrokové sadzby, ale aj pokles reálnych miezd, či zvyšujúce sa výdavky na spotrebu. Aj takto vyzeral rok 2023 z pohľadu makroekonomických ukazovateľov. Všetky tieto faktory sa podpísali na poklese spotreby, ale aj na úsporách Slovákov. Podľa najnovšieho prieskumu 365.bank1 takmer tri pätiny populácie uvádza znížený stav svojich úspor. Napriek nie optimálnej súčasnej finančnej situácii však takmer 6 z 10 ľudí očakáva v budúcom roku celkové zlepšenie ekonomickej aj spoločenskej situácie.

Podiel výdavkov spotrebiteľov na ekonomickom raste Slovenska sa v priebehu roka 2023 vytratil. Dôvodom bol pokles reálnych miezd o 2,6 %, vysoká inflácia dosahujúca k októbru tohto roka priemernú výšku takmer 12 %, ale aj stav úspor, ktoré podľa aktuálneho prieskumu 2muse pre 365.bank poklesli približne u 60 % populácie.

 

Spotreba aj úspory pod tlakom

Aj keď nominálne mzdy rástli medziročne o desatinu, nestačili pokryť mieru rastu inflácie, v dôsledku čoho nastal pokles reálnych miezd. Vo výsledku tak klesala kúpyschopnosť obyvateľstva, čo sa prejavilo uťahovaním opaskov - najmä škrtaním výdavkov bežnej spotreby a siahaním na svoje úspory. V budúcom roku by sa mala situácia čiastočne zlepšiť. Spotreba a kúpyschopnosť domácnosti by mali narastať, a to najmä z dôvodu postupného rastu reálnych miezd. Ich úroveň rastu však nedosiahne vývoj spred obdobia pandémie, keďže inflácia sa bude znižovať iba postupne.“ uvádza Tomáš Boháček, makroekonomický analytik 365.bank.

uvádza Tomáš Boháček, makroekonomický analytik 365.bank.

Nedostatočný rast reálnych miezd pritom potvrdzuje aj samotná populácia. Podľa prieskumu 365.bank zvýšenie mzdy nepociťuje v dôsledku nepriaznivých makroekonomických faktorov až 68 % Slovákov a Sloveniek. Nominálna mzda pritom rástla len necelej polovici. Čo sa týka samotnej inflácie, narastajúce cenovky spotrebitelia samozrejme reflektujú, avšak pre 68 % z nich je táto situácia akceptovateľná.

Paradoxom pritom je, že najväčšia akceptácia dopadu rastúcich cien je pri starších obyvateľoch v dôchodkovom veku. Najhorší dopad má naopak pri ekonomicky aktívnych ľuďoch vo veku do 34 rokov. Zdá sa, že pre tých je najnáročnejšie obmedzovať svoju spotrebu a mať pod kontrolou mesačné výdavky. V prípade ľudí v dôchodkovom veku pritom mohli zohrať dôležitú úlohu aj vládne opatrenia v podobe viacerých štátnych príspevkov,

hovorí Patrícia Kollár z prieskumnej agentúry 2muse.

Narastajúce náklady na život celkovo 63 % populácie rieši aj tým, že si odopiera tovary, ktoré boli pre nich dovtedy štandardom a takmer 9 z 10 ľudí si uvedomuje nevyhnutnosť finančnej rezervy v ekonomicky nepriaznivých časoch. „Práve v takýchto situáciách je dôležité, aby naše bežné výdavky na spotrebu nepresiahli optimálne 40 % mesačného príjmu, alebo aby sme svoj rozpočet vedeli optimalizovať tak, aby sme sa k tejto cifre aspoň priblížili. Na finančnú rezervu by pritom malo mesačne odchádzať 10 % príjmu. Práve výška tzv. železných rezerv pritom v rámci populácie nie je optimálna,“ hovorí Tomáš Barbarič, head of product v 365.bank.

Nedostatočné finančné rezervy

Podľa prieskumu banky totiž až 66 % populácie uvádza, že disponuje finančnou rezervou len do výšky 3000 eur a ďalšia približne desatina finančným vankúšom v sume 5000 eur. Optimálna výška finančnej rezervy by pritom podľa Barbariča mala byť aspoň vo výške 6-násobku mesačného platu. Vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy na úrovni 1450 eur brutto, by tak mala dosiahnuť sumu v priemere aspoň na úrovni 6000 eur. Ako vidno z prieskumu 365.bank takýmito úsporami nedisponuje drvivá väčšina Slovákov. Tretina z nich dokonca nemá žiadne rezervy.


Vplyvom makroekonomických udalostí považujú pritom dve pätiny populácie svoju aktuálnu finančnú situáciu za horšiu v porovnaní s minulý rokom. Približne rovnaký počet ľudí ju vníma ako nezmenenú. Aj napriek náročnosti doby, v ktorej žijeme je to v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne zlepšenie. Tento rok vníma svoju aktuálnu finančnú situáciu skepticky o približne desatinu ľudí menej než vlani. Pozitívne ju pritom hodnotí o 9 % viac populácie v porovnaní s minulým rokom. Pozitívne naladenie môže byť ovplyvnené pandemickým obdobím, kedy mnoho ľudí prišlo o prácu, ako aj vojnou za našimi hranicami, čo sa prejavilo do horšieho spotrebiteľského sentimentu v porovnaní s aktuálnou situáciu, kedy ľudia netrpia na výpadky príjmov v dôsledku covidu, ale skôr na zdražovanie a narastajúce náklady na život.


Na súčasnom stave ekonomiky sa pritom podpisuje aj geopolitická situácia, spojená primárne s pokračujúcou agresiou Ruska na Ukrajine. Po takmer dvoch rokoch pretrvávajúceho konfliktu si 76 % populácie uvedomuje negatívny dopad vojny na ekonomiku. Podľa T. Boháčka ide hlavne o nižší rast HDP, vysokú infláciu - najmä zdražovanie cien energií a potravín, ale aj nevyhnutnosť riešenia výpadku ruského trhu pre firmy, či efekt dopadov migrácie.

Rastúce sadzby stiahli ceny nehnuteľností

Medzi kľúčové udalosti roku 2023 patril aj vývoj úrokových sadzieb a cien nehnuteľností. Práve bývanie tvorí nezanedbateľnú položku rozpočtu domácností. „Kľúčové sadzby Európskej centrálnej banky rástli od začiatku roka o 150 bázického bodu. Hlavným cieľom tohto opatrenia bolo plnenie strednodobého cieľa, a to navrátiť infláciu k strednodobému cieľu na úrovni 2 %. V reakcii na to rástli aj domáce úrokové sadzby na hypotékach (4 %) aj spotrebných úveroch (5,8 %). Sekundárnym efektom týchto opatrení bol vývoj cien nehnuteľností, ktoré sa medziročne znížili v priemere o desatinu,“ vysvetľuje T. Boháček.


V reakcii na rastúce sadzby ECB v priebehu roka poklesol dopyt po nových hypotékach približne o polovicu. Pri existujúcich úveroch, ktorým končila fixácia sa stala relevantná téma, ako si možno znížiť mesačné náklady hypotéky, pričom aktuálna bude aj v ďalšom období.


Je niekoľko spôsobov, ako si možno znížiť mesačnú splátku hypotéky. V závislosti od konkrétnej situácie každého človeka, je možné napríklad predĺžiť aktuálnu dobu splatnosti, pokiaľ mu to vek dovoľuje. Väčšina hypoték totiž je už z časti splatená, čo oprávňuje banku pristúpiť k tomuto kroku. Ďalšou možnosťou je mimoriadna splátka, ktorou dôjde k zníženiu istiny, a tým aj mesačnej splátky. Klienti môžu zvážiť aj možnosti refinancovania hypotéky do inej banky, či konsolidácie viacerých úverov do jedného, výhodnejšieho,“ uzatvára T. Barbarič.


V druhej polovici roka pritom očakávame znižovanie úrokových sadzieb ECB, avšak dopad tohto kroku z pohľadu úrokových sadzieb na hypotékach pre koncového spotrebiteľa bude závisieť aj od konsolidačných opatrení vlády, obchodných politík bánk a konkurenčného prostredia. Tie sa totiž premietajú do rizikových prirážok a ovplyvnia skutočnosť, za koľko si bude Slovensko požičiavať ako krajina, čo sa následne vo významnej miere prejaví aj na cenách úverov pre bežných ľudí.

1 Prieskum pre 365.bank uskutočnila agentúra 2muse v novembri 2023 na reprezentatívnej vzorke 1 008 respondentov.

Aby bol náš web lepší 🍪

Na webe 365.bank používame cookies, ktoré pomáhajú zlepšovať tvoj používateľský zážitok, a pre anonymnú analýzu návštevnosti. Využívanie cookies si môžeš nastaviť vo svojom prehliadači alebo prostredníctvom nastavenia cookies. Viac informácií o tom, ako využívame cookies a možnosti ich dodatočného odvolania nájdeš v informáciách o ochrane súkromia aj v dokumente cookie policy.

Akceptovať všetky cookies
Nastaviť cookies