Od novembra až do konca roka pracujú slovenské ženy „zadarmo“.
Nepomer v odmeňovaní mužov a žien sa prehĺbil

Z jedného eura, ktoré tento rok zarobili slovenskí muži, dostali Slovenky za svoju prácu len 83 centov. Je to dokonca menej, ako minulý rok a rozdiel v priemerných mesačných mzdách medzi mužmi a ženami je až 19 % v neprospech žien. V tejto súvislosti 365.bank upozorňuje, že Slovenky majú v dôsledku nižších príjmov väčší problém tvoriť si finančnú rezervu a kvôli neplatenej práci a pretrvávajúcim stereotypom aj sťažený prístup k lepšie platenej práci.

Takzvané „ženské euro“ je ukážkou nerovnosti platového ohodnotenia mužov a žien. V dôsledku platovej nerovnosti majú ženy následne nižšie dôchodky než muži, horšiu východiskovú situáciu pri budovaní vlastnej finančnej stability a vo väčšej miere čelia riziku chudoby.

„Slovenské ženy zarábajú v priemere takmer o pätinu menej ako muži. Dokonca sa, na rozdiel od mužov, do väčšej miery boja požiadať o vyšší plat. Nižšie mzdy Sloveniek  sa následne podpisujú nielen na nižšej výške ich finančnej rezervy, ale môžu ovplyvňovať aj dostupnosť financovania v bankách, napríklad pri žiadaní o úver alebo hypotéku,“ hovorí Head of 365.bank Linda Valko Gáliková.

Na platy žien pritom do veľkej miery vplýva typ profesie, nakoľko častejšie pôsobia v oblastiach s nižšími zárobkami a zastávajú menej manažérskych pozícií. Najvýraznejšie zastúpenie majú v nepodnikateľskom sektore, najmä v zdravotníctve, sociálnych veciach, v oblasti školstva a v oblasti obchodu a služieb. Ak pracujú v podnikoch, tak zvyčajne ako radové zamestnankyne. Dozorné rady a predstavenstvá najväčších podnikov na Slovensku sú zložené z troch štvrtín z mužov a ženy v nich majú len 25 % zastúpenie. Európsky priemer je pritom 33 %.*

Ďalším dôležitým aspektom s dopadom na platové ohodnotenie žien je aj kariérna prestávka v podobe odchodu na materskú resp. rodičovskú dovolenku. Podľa 365.bank až 37 % matiek priznáva, že sa nemohli vrátiť na svoj pôvodný pracovný post a dokonca museli akceptovať nižšiu pozíciu. Viac ako 40 % tiež uviedlo, že malo pred materskou vyšší príjem.

„Okrem toho ženy narážajú aj na bariéry spojené s obmedzeným kariérnym rastom, a to najmä kvôli neplatenej práci a kvôli stále pretrvávajúcim rodovým stereotypom. Tie pripisujú ženám primárne aktivity súvisiace so starostlivosťou o domácnosť a spravidla nezohľadňujú ich snahu o sebarealizáciou v rámci profesie,“ uvádza Valko Gáliková.

Táto téma je pre firmy nielen príležitosťou na zamyslenie, ale aj implementáciu zmysluplných opatrení. „V 365.bank je na pozíciách stredného a nižšieho manažmentu takmer 50 % zastúpenie žien. V programoch pre rozvoj talentov vysoko prevyšuje aj túto hranicu.  Od náboru, cez rozvoj a vzdelávanie, kariérny  rast až po úpravy platov zachovávame pravidlá rodovej rovnosti a rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu,“ dopĺňa Soňa Sochová, Head of HR.

Otázka platovej rovnosti však nie je výlučne len slovenský problém. Hoci je právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu mužov a žien už vyše 60 rokov zakotvené zmluvách EÚ, s odstraňovaní rodových stereotypov sa musia popasovať aj ostatné európske krajiny.

V Indexe rodovej rovnosti za rok 2023 dosiahla celá Európska únia v priemere 70,2 bodov zo 100. Naša krajina si síce medziročne mierne polepšila a poskočila z 24. miesta na 23.priečku, stále je so skóre 59,2 bodov výrazne pod európskym priemerom a drží sa na chvoste rebríčka. Za Slovákmi sa umiestnilo Česko, Rumunsko, Maďarsko a Grécko.

**https://eige.europa.eu/gender-equality-index/2023/country/SK